... tak ono, keby mali autorizované servisy riešiť každý jeden pocit, asi by sa tento systém zrútil... Úplne vážne, ja keď počujem na poschodie, čo ľudia podo mnou chcú na servise riešiť, oči robia všakovaké pohyby...
Nebol som pri tom rozhovore s prijímacím technikom, ale z napísaného rozumiem, že ono vlastne ani tak nejde o chybu, ide len o akýsi pocit, že by niečo nemuselo správne fungovať. Ok, zákazník má právo reklamovať hocičo, len tú chybu do zákazkového listu treba nejak popísať a tu podľa mňa nastáva kameň úrazu - má tam napísať "auto sa zohreje, ale zákazník má pocit, že pomalšie ako minulú zimu"
Ok, mohol by, ale nasleduje krok #2 - kto zaplatí diagnostiku, ak neukáže žiadne chyby? A presne do tohto momentu sa nechce dostať ani prijímací technik ani zákazník - ak má mechanik hľadať poruchu, musí mať "oporu" v popise závady, či výstupe z diagnostiky, skrátka niečo, čoho sa dá chytiť. Potom aj vie, ako dlho to bude trvať a akú odmenu za to ako mechanik dostane, lebo veď nie je ani pracovník charity, ani neveští z krištáľovej gule. Mechanika máme teda vybaveného. Zostáva prijímací technik, ktorý musí prácu vyúčtovať buď klientovi alebo v rámci garančnej opravy na importéra. V druhom prípade však pochodí, iba ak doloží výstup z diagnostiky obsahujúci hľadanú chybu. Ak ho nemá, zostava čierny Peter na pleciach zákazníkovi. A teraz otázka: je zákazník pripravený uhradiť náklady na hľadanie pocitovej chyby, ak by sa ju nepodarilo nájsť?
Toto nie je o spratkovi z Begamu, rovnako by rozmýšľal aj Igor z Final-CD či Jean-Pierre z Lyonu. Neverím, že by prijímací technik nebol vďačný za otvorenú zákazku, ak by zákazník garantoval uhradenie práce či materiálu zo zákazky...
Ale možno sa mýlim a je to celé ináč...